Ako často vyvážať čističku?

V domovej čističke odpadových vôd prebiehajú mechanicko-biologické procesy, ktoré majú za úlohu zbaviť vodu znečistenia. Najprv dochádza k odstráneniu hrubých nečistôt a následne sa do práce pustia baktérie, ktoré rozkladajú organické látky. Na konci tohto procesu vytéká z čističky voda, ktorá je z 97 % vyčistená a v tzv. kalojemu zostáva v čistiarni usadený kal.

Základným pravidlom pre správnu funkciu zariadenia je pravidelný prísun odpadových vôd, inak sa baktérie nebudú množiť, ich metabolické procesy sa spomalia, prípadne môžu úplne uhynúť. Toto je jeden z dôvodov, prečo domáce čističky nie sú až tak vhodné pre nepravidelne obývané objekty (napr. chaty, chalupy) a viackomorový septik vybavený filtrom a odtokom by bol vhodnejšou alternatívou. Ďalej si musíme pohlídať, čo do čističky vypúšťame.

Nečakajme s údržbou, až nám čistička prestane fungovať, radšej vykonávajme pravidelné kontroly a venujme jej dostatočnú starostlivosť. Populárne anglické príslovie hovorí, že “prevencia je lepšia ako liečba” a niečo na tom asi bude :-)

Alespoň 1× týždenne vizuálne skontrolujme stav ČOV. Pozrime sa, či nie je zanesený zberný kôš a či sú steny nad hladinou vody, prítokové, odtokové a prepojovacie potrubie čisté. Zamerajme sa tiež na funkciu a chod vzduchového dmychadla - toto je veľmi dôležité. O rozklad organického odpadu sa v našej čističke starajú tzv. aeróbne baktérie, ktoré k svojej činnosti kyslík nevyhnutne potrebujú.

Domáca čistička odpadových vôd potrebuje odkalenie zhruba raz až dvakrát ročne, avšak frekvencia vyváženia čističky závisí od počtu členov domácnosti, množstva vypúšťaného odpadu a pod. Akým spôsobom zistíme, že nastal čas na vyvezenie čističky? Je to jednoduché - naberieme zhruba jeden liter vody z aktivačnej (provzdušňovacej) komory čističky. Vodu nenabierame priamo u hladiny, ale najlepšie z metrové hĺbky (resp. zhruba z poloviny hĺbky nádrže), k tomu nám dobre poslúži tzv. fanka na dlhšej násade. Nabranú vodu prelejeme do väčšej, priehľadnej nádoby (napr. zaváracej sklenice, odrezanej PET fľaše apod.) a necháme ju aspoň 30 minút odstáť, tak aby došlo k sedimentácii odobratého kalu. Následne sa pozrieme, koľko kalu sa na dne nádoby usadilo. Kal by mal sedimentovať a voda nad ním by mala byť čistá.

Ak kal tvorí viac ako 70 % odobratého objemu vody, je najvyšší čas ho odčerpať z čističky. V p prípade, že kal bude tvoriť viac ako 70 % objemu ČOV, bude z najväčšej pravdepodobnosti z zariadenia vytékať a naša čistiareň už nebude čistiarňou, ale skôr prietokovou žumpou. Ďalším znakom zanesenia čističky je aj hrozba zápachu - ak predchádzajúci krok ukázal na nárast kalu, je potrebné z čističky odčerpať aj nadbytočné nánosy.

Nielen cena za vyváženie čističky vedie mnohých majiteľov čističiek odpadových vôd k tomu, že pristupujú k odstráneniu prebytočného kalu svépomocou. Postup je nasledujúci:

• Vypneme vzduchové dmychadlo a necháme kal aspoň pol hodiny sedimentovať
• Za pomocou kalového čerpadla odčerpáme zhruba 1/3 až maximálne ½ objemu nádrže
• Čističku doplníme čistou vodou, hladina by mala byť až po úroveň odtoku z nádrže
• Znova spustíme prevzdušňovanie čističky
• Po pol hodine chodu vzduchového čerpadla môžeme opäť zmerať sediment a v prípade potreby odkalenie zopakovať

Pamätajme, že o čistenie odpadovej vody v čističke sa stará práve aktivovaný kal, resp. baktérie a mikroorganizmy v ňom obsiahnuté. Z tohto dôvodu je nutné, aby po odkalení zostalo v ČOV zhruba 10-20 % z celkového objemu nádrže. V opačnom prípade by sme museli zariadenie znovu „aktivovať“. Čističku môžeme okrem iného aktivovať pomocou tzv. štartovacích baktérií alebo prostredníctvom kalu z obecnej ČOV. K úplnému vyčerpaniu obsahu čističky by sme pristúpili napr. v prípade prevádzkových problémov, najmä premnoženia vláknitých mikroorganizmov spôsobujúcich biologickú penu.

Nakladanie s kalom z domovej čističky odpadových vôd na Slovensku podlieha platným právnym predpisom v oblasti ochrany vôd a odpadového hospodárstva. Vlastník malej ČOV je povinný zabezpečiť jej pravidelnú údržbu vrátane odstraňovania prebytočného kalu oprávnenou osobou a jeho zneškodnenia v zariadení určenom na spracovanie odpadov, najčastejšie vo verejnej čistiarni odpadových vôd.

Priame používanie nevyhovujúco upraveného kalu na pozemkoch môže predstavovať environmentálne aj hygienické riziko. Kal môže obsahovať mikroorganizmy a ďalšie látky, ktoré nie sú vhodné na kontakt s pôdou určenej na pestovanie plodín. Preto je vždy dôležité riadiť sa pokynmi výrobcu zariadenia, prevádzkovým poriadkom ČOV a rozhodnutím príslušného vodoprávneho orgánu.

Ak sa kal ďalej spracúva, musí tak prebiehať spôsobom, ktorý je v súlade s platnou legislatívou a zabezpečuje ochranu zdravia aj životného prostredia. Najbezpečnejším riešením je preto jeho odborný odvoz a spracovanie autorizovanou spoločnosťou.